1. a 2. díl

Následníka osmanského trónu princa Sulejmana (Halit Ergenç) zastihne na poľovačke v provincii Manisa, ktorej miestodržiteľom v tom čase bol, správa o smrti jeho otca Selima I., ktorého posledným želaním bolo, aby ho v čo najkratšom čase nahradil a stal sa novým sultánom svojej krajiny. Tak sa i stane – už o pár dní, po jeho návrate do Istanbulu, zvítaní sa s matkou Hafsou (Nebahat Çehre) a sestrou Hatice (Selma Ergeç) a po obligátnych modlitbách, sa z princa Sulejmana stane sultán Sulejman I., desiaty panovník Osmanskej ríše! Vatikán víta správu o Selimovej smrti a Sulejmanovom nástupe na trón s miernym optimizmom, pretože zatiaľ netušia, čo môžu od mladého panovníka Osmanskej ríše očakávať. Veria, že po smrti leva, za ktorého Selima považovali, prevzalo žezlo v jeho krajine jahňa. Netušia, ako veľmi sa mýlia...

Približne v rovnakom čase sa krásna Rusínka Alexandra (Meryem Uzerli), dcéra pravoslávneho duchovného, plaví spolu s ostatnými zajatými ženami do Istanbulu. Otrokyňou sa stala po nájazdoch Tatárov na východnú Európu, pri ktorých zahynula celá jej rodina i mladý maliar Leo (Seçkin Özdemir), za ktorého sa mala zakrátko vydať. Neskôr ju na Kryme predali Osmanom. Na rozdiel od ostatných otrokýň sa však hrdá Alexandra odmieta podvoliť a vzdoruje príkazom mužov, ktorí ich majú na starosti. Nevadí jej, že bude hladovať, že jej hrozia všakovakými trestami vrátane bitky a smrti – práve naopak, len ju to v jej vzdore posilňuje. Nemá už čo stratiť, o všetko a každého, koho milovala, už predsa prišla. I slobodu dávno stratila, ostali jej už len jej nezlomná vôľa a vzdorovitosť. A smrť... Tú by len a len privítala! Po príchode do sultánovho paláca si temperamentnú, príliš hlasno protestujúcu a urputne sa brániacu červenovlásku všimne sultánova matka, ktorá si ju dokonca dá predvolať, aby jej prehovorila do duše. Pretože hoci Alexandra trvá na svojom – že nie je nikoho majetkom a že sa radšej sama zmárni, akoby sa niekomu proti svojej vôli podvolila -, už viac nie je svojou paňou a rozhodovať o jej ďalšom osude, živote a smrti, smie už len sám sultán! Jeho matka však, samozrejme, tiež... A tak sa neprestajne vzpierajúca Alexandra ocitne s hŕstkou žien vybraných pre sultánov hárem v kúpeľniach, kde sa musia nielen podrobiť očiste, ktorú po dlhej plavbe v špinavom podpalubí lode potrebujú ako soľ, ale tiež ponižujúcej zdravotnej prehliadke – aby sa zistilo, či pod vlasmi a šatami neukrývajú nejakú nepeknú deformáciu, či sú zdravé a či sú... Panny. Alexandra sa opäť búri, a tentoraz jej hrozí fyzický trest! Napokon však dá na radu jednej z háremových dozorkýň a upokojí sa, hoci zrejme nie nadlho. Tá žena jej však nasadí do hlavy chrobáka, pretože ju upozorní, že to, že do paláca prišla ako otrokyňa, ešte nemusí znamenať, že otrokyňou aj naveky zostane! Má si vraj vstúpiť do svedomia a porozmýšľať, ako využiť, čo má. Pretože ak sa sultánovi zapáči, poteší ho a nebodaj mu dá potomka, získa moc – a keď bude mať moc, nič pre ňu nebude nemožné! Akoby na potvrdenie jej slov sa Alexandre ešte v tú noc prisní zvláštny sen o jej mŕtvej rodine. Otec i matka jej dajú v podstate úplne rovnakú radu – nech sa nevzdáva života, ale nech urobí všetko pre to, aby získala moc a mohla ich po zásluhe pomstiť!

Krásna Mahidevran (Nur Aysan), sultánova konkubína, ktorá mu porodila prvorodeného syna a následníka trónu Mustafu, už opustila i so synčekom palác v Manise, v ktorom až dosiaľ spolu žili, a je na ceste do paláca Topkapi. Teší sa na milovaného muža, no zároveň ju premkýna strach, pretože si bolestne uvedomuje, že v deň, v ktorý sa Sulejman stal sultánom, sa ich životy naveky zmenili... Na druhý deň sa zdá, akoby mladá rebelka napokon predsa len dostala rozum, pretože bez väčších problémov absolvuje spolu s ostatnými ženami nekonečné hodiny venované palácovej etikete. Ibaže hneď, ako sa jej naskytne príležitosť, etiketu poruší – a ešte ako! Keď totiž do chodby, v ktorej sa práve otrokyne nachádzajú, nečakane vstúpi sultán, sprevádzaný verným Ibrahimom (Okan Yalabik), na rozdiel od ostatných žien, ktoré cudne sklopia zrak a predstierajú, že sú vzduch, Alexandra nahlas vykríkne „sultán Sulejman“ – a keď sa k nej šokovaný panovník otočí, drzo a s jemným úsmevom na tvári sa mu pozrie rovno do očí! A akoby to nestačilo, keď k nej podíde, predstierajúc náhlu nevoľnosť sa mu zrúti do náručia a než akože stratí vedomie, túžobne zašepká jeho meno... Nečudo, že Sulejman, ktorý si zvyčajne v každej situácii dokáže zachovať chladnú hlavu, je z toľkej nevychovanosti, ale i krásy a odvahy, úplne vykoľajený. Nebyť Ibrahima, zrejme by si ani neuvedomil, že kráča nesprávny smerom – tam, odkiaľ prišiel, a nie tam, kam pôvodne chcel ísť...

Na svojej prvej audiencii na poste sultána privíta Sulejman skupinku vysokých úradníkov a vojenských hodnostárov – preto, aby im predostrel svoje odvážne dobyvateľské plány! Už mu totiž nestačí len podrobený Balkán, ale chce dobyť jednu po druhej i bašty Európy – podrobiť si Francúzov, Britov, Rakúsko-Uhorsko, Istanbul... Ako prvú si však chce podrobiť celú oblasť Stredozemného mora! Na druhý deň ho čaká stretnutie s širším okruhom ríšskych hodnostárov, ktorým predostrie svoje novátorské predstavy o chode krajiny. Jeho plány dovoliť šiestim stovkám egyptských rodín, ktoré si v zajatí vytrpeli neskutočné muky a útlak, aby sa vrátili domov, kedykoľvek budú chcieť, pretože ich považuje za občanov s rovnakými právami, ako Osmani, sa však stretne s veľkou nevôľou, rovnako ako nariadenie zrušiť zákaz obchodovania s Peržanmi a náležite všetkých menovaných odškodniť za škody a utrpenie uplynulých rokov. ten najväčší šok však zúčastnených ešte iba čaká – sultán totiž trvá na tom, aby bol za práve spomenuté zločiny po zásluhe súdený a odsúdený prítomný najvyšší veliteľ námorníctva! Nešťastník márne prosí o milosť a prisahá, že ide o lži a ohováranie – stráže ho vzápätí odvlečú do žalára... Rozhodnutie o jeho poprave – lebo to je podľa sultána jediný spravodlivý trest za jeho zločiny – šokuje všetkých, ktorý sa o nej dozvedia, azda s výnimkou sultánovej matky Hafsy, ktorá o synových rozhodnutiach nikdy nepochybovala a nepochybuje ani dnes. Práve naopak, bez výhrad s jeho vôľou súhlasí a chce ho za jeho rozhodnosť a nebojácnosť odmeniť, a tak poverí jedného z palácových eunuchov, aby panovníkovi na večer pripravili najväčšiu a najkrajšiu sálu a konkubíny, ktoré sa postarajú o jeho pohodlie a oddych.

Vybrať krásky hodné sultánovej pozornosti a priazne má na sultánkino prianie eunuchovi pomôcť Ibrahim. A rozhodne sa pomerne rýchlo – okrem plejády už osvedčených otrokýň a dvoch drobných krásavíc spomedzi nových prírastkov v háreme totiž jeho pozornosť okamžite upútala iba jediná žena... Červenovlasá divoška Alexandra, ktorá sa pred časom tak nehanebne prihovorila jeho pánovi a evidentne ho výnimočne zaujala - natoľko už Ibrahim tohto hrdého muža, ktorého smie nazývať bratom, pozná! Keď o svojej voľbe neskôr informuje Sulejmana, pobavenie v jeho tvári len potvrdí, že vybral dobre... Ich rozhovor preruší správa o príchode Sulejmanovho syna Mustafu do paláca Topkapi. Päťročného následníka trónu po tom, ako si spolu so svojou krásnou matkou s údivom prezrel nádherný impozantný palác a jeho nemenej krásne, rozľahlé záhrady, privítala vo svojich komnatách sultánka Hafsa so svojou dcérou Hatice. Radosť so stretnutia s milovaným vnukom jej však skalila chlapcova neodpustiteľná drzosť, keď sa dožadoval stretnutia s otcom – zjavne ho v nej veľmi krátkozrako podporovala jeho matka, ktorá sa už vidí byť matkou panovníka a akosi pozabudla, že zatiaľ nie je ničím iným, len konkubínou s o čosi výhodnejším postavením, pretože sa jej pošťastilo porodiť sultánovi prvorodeného syna... Preto Hafsa najprv uzemní chlapca a potom schladí i jeho matku. Pre Mahidevran to však nie je posledná studená sprcha v tento deň, ďalšia ju čaká hneď vzápätí, pri stretnutí s milovaným Sulejmanom. Kým totiž synčeka sultán nadšene vyobjíma a vybozkáva, ju privíta veľmi rezervovane – podaním ruky, ktorú mu smie pobozkať a pár zdvorilosťami, po ktorých sa s ňou narýchlo rozlúči... Nuž a napokon ju úplne rozhodní poznanie, že prvú noc v sultánovom paláci nestrávi po jeho boku, v čo dúfala, ale sama vo svojich komnatách, pretože sultán bude vo veľkom oslavovať so svojimi konkubínami! Mahidevranino utrpenie však pokračuje i v nasledujúci deň. Dozvie sa totiž, že si Sulejman spomedzi krásnych otrokýň vybral jednu, s ktorou plánuje stráviť túto noc! Daroval jej fialovú hodvábnu vreckovku, ktorá jej garantuje vstup do jeho spální. Tou vyvolenou je Alexandra, ktorá ho predošlú noc uchvátila svojím vzrušujúcim tancom, ktorým úplne zatienila ostatné konkubíny. A tak sa Mahidevran rozhodne pod falošnou zámienkou nechať Alexandru zavolať do svojich komnát, aby si potenciálnu sokyňu obzrela a mohla zhodnotiť, do akej miery je pre ňu a jej vzťah so sultánom nebezpečná...

Krátko po poprave najvyššieho veliteľa námorníctva priamo na nádvorí paláca Topkapi sa sultán Sulejman, jeho verný pobočník Ibrahim a všetci významní hodnostári Osmanskej ríše stretnú s vyslancom Benátskej republiky a jeho sprievodom. Keď sa ukáže, že oficiálny tlmočník ich hostí prekladá vyslancovi len tie sultánove slová, ktoré považuje za vhodné a nie celé jeho posolstvo, rozhodne sa mu tlmočiť Ibrahim – po taliansky totiž vie už od detstva, pretože jeho matka pochádzala z Benátok. Kým sultán je s priebehom audiencie a priateľovým tlmočením priamo medzi ním a vyslancom veľmi spokojný, prítomní hodnostári sú nečakaným vývojom situácie nepríjemne zaskočení a pobúrení – Ibrahimovu intervenciu považujú za nehoráznosť a neodpustiteľnú hrubosť, rovnako ako fakt, že sultán s vyslancom komunikuje priamo a nie cez ďalšieho prostredníka, ako zvykol jeho otec a mnoho generácií sultánov pred ním! Alexandra v návale eufórie z nadchádzajúcej noci, ktorú má stráviť spolu so sultánom na jeho lôžku, pozabudne, že v háreme majú i steny uši a pred priateľkou nemiestne zažartuje, že si bola so sultánovou favoritkou vyjasniť pozície a oznámiť jej, že odteraz je jednotkou v jeho srdci i posteli ona, že jej bude patriť nie je jednu, ale tisíc a jednu noc - a že nie ona bude jeho otrokyňou, ale on jej otrokom! Keď sa to donesie sultánke Hafse, pochopiteľne ju to veľmi rozhnevá Rozhodne sa Alexandru potrestať, a tak si dá zavolať Mahidevran a zasvätí ju do svojich plánov... Sultán sa už nemôže dočkať temperamentnej krásky, na ktorú nedokáže prestať myslieť, rovnako ako ona, ktorá po nekonečných skrášľovacích procedúrach dokonale upravená a voňavá cestou do jeho komnát neskrýva radosť a nadšenie. Ibaže obaja sa tešili predčasne. Alexandru a jej sprievod totiž pred vchodom do sultánových spální zastavila Mahidevranina oddaná slúžka Gülşah (Nihal Büyükağaç) – aby dovnútra namiesto Alexandry mohla vstúpiť jej pani!