25. díl

Hürrem (Meryem Uzerli) zúri! Sümbül (Selim Bayraktar) nemá šancu ju zastaviť, pretože zžieraná obrovskou žiarlivosťou si chce a potrebuje na niekom vybiť zlosť – a jej voľba padla na Ibrahima (Okan Yalabik)! Je si istá, že za Mahidevraninou (Nur Aysan) nocou so sultánom (Halit Ergenç) stojí on, preto sa mu začne zlostne vyrážať, že ho zničí! Keď ju uzemní, aby namiesto veľkých rečí robila veľké skutky, na chvíľu sa zarazí – len aby mu potom do tváre šplechla ďalšiu, tentoraz skrytú vyhrážku týkajúcu sa jeho citov k princeznej Hatice (Selma Ergeç)!

Zatiaľ ani jeden z nich netuší, že Mahidevranina noc v sultánovej spálni rozhodne nedopadla podľa jej predstáv, pretože Sulejman, ktorý si spomenul na jej zradu, odmietol všetky jej snahy o zblíženie a dal jej jednoznačne najavo, že jej nielenže zrejme nikdy neodpustí, ale že ako žena už preňho v podstate neexistuje! Kým ona zúfalo plače v jeho komnate, on sa na terase najprv zamyslene díva na mesiac a potom sa s Ibrahimom, na susednom balkóne porozpráva o jeho plánovanej ceste do rodnej Pargy. Z terasy protiľahlej budovy ich zvedavo sledujú dva páry smutných očí – utrápenej Hatice a jej spoločníčky Gülfem (Selen Ozturk)...

Hoci už na palác sadla hlboká noc, mnoho utrápených duší nemôže spať... Kým Mahidevran tíško plače do vankúšov v prázdnej sultánove posteli, Sulejman svoje rozorvané myšlienky kladie na papier v podobe clivých veršov. Hürrem nedokáže zaspať ani po tom, ako sa vyzúrila na jedle, ktoré skončilo na dlážke jej komnaty, a s veľkým treskom tak zobudila malú Mihrimah. Zlosť jej to skrátka nedovolí! Ibrahim si dôsledne balí všetky svoje vecí a chystá sa na ďalekú cestu domov, no jeho srdce plače za tou, ktorej krajkový kvietok zo šiat uchováva ako najvzácnejší poklad v malej škatuľke. Pred odchodom však ešte pre ňu odovzdá sluhovi list na rozlúčku – jeden podobný už deň predtým vložil do truhlice na sultánovom stole, v ktorej má Sulejman ukryté drobné nástroje na výrobu a opracovávanie šperkov... Ani Hatice nespí a vo svojom zúfalstve sa upína k jedinej veci, ktorá ju ešte spája s milovaným mužom – malej motýlikovej brošni, ktorú jej kedysi daroval a ktorú pevne zviera v dlani.

Na druhý deň ráno ponížená Mahidevran, s ktorou už sultán od večera neprehodil jediné slovo, so vztýčenou hlavou prejde chodbami paláca a nechá všetkých v domnienke, že sa opäť teší vládcovej priazni. V tomto duchu ladenú štipľavú poznámku adresuje i od žiarlivosti celej zelenej Hürrem, s ktorou sa stretne na ceste do svojich komnát. Až tam, keď pošle preč i Gülşah (Nihal Büyükağaç), si zloží masku a poddá sa svojmu žiaľu... Sultánova nostalgická nálada, ktorú si kráti výrobou nového šperku je razom zabudnutá, keď nájde Ibrahimov list, v ktorom sa mu priateľ priznáva k zakázaným citom k jeho sestre a v ktorom mu oznamuje, že sa vzdáva postu veľkovezíra, pretože sa už zo svojej cesty nikdy nevráti! Na jeho tvári sa strieda šok, prekvapenie a hnev, ktorý tentoraz pocíti Hürrem, ktorá sa mu práve v hneve chystala prezradiť tajomstvo Ibrahima a Hatice, no v poslednej chvíli si rozumne zahryzla do jazyka. Netrvá však dlho a príde na rad Plán B – aby si naklonila Valide (Nebahat Çehre), ktorá neskrývane nadŕža Mahidevran, povie jej o láske Ibrahima a Hatice a dramaticky ju požiada, aby im v ich šťastí pomohla. Valide to veľmi nahnevá, pretože ju čo i len predstava takejto lásky neskutočne uráža. No keď si dá predvolať svoju dcéru a priamo sa jej spýta, stačí jej jediný pohľad do dcériných očí a je jej všetko jasné! Od tej chvíle sa k nej správa, akoby bola vzduch alebo nejaký odporný hmyz! No nie je jediná, kto od Hatice bočí – ani jej brat, ktorý dal medzičasom ríšskemu pisárovi napísať dôležitý oficiálny list, vtisol naň svoju pečať a poslal ho do Pargy, ju nechce vidieť! A nezmení sa to ani o týždeň...

Prešlo sedem dní a Hürrem si je istá, že tentoraz pozvanie k sultánovi dostane ona – a skormútená Mahidevran zase nepochybuje, že si ju už sultán nikdy nezavolá... Obe sa však mýlia – Sümbül totiž aj tento týždeň prinesie pozvanie opäť Mahidevran! Ibrahima čaká v Parge sladko-bôľne stretnutie s jeho rodinou. Množstvo spomienok prebudí silné emócie, ktoré ho úplne premôžu, keď ho po rokoch odlúčenia do náručia zovrie jeho otec. Po neskutočnom šťastí však príde bolestná rana, keď sa dozvie, že jeho milovaná mama už pred desiatimi rokmi odišla do neba – a následne sa dostaví veľmi zvláštny pocit, keď sa ocitne zoči-voči svojmu bratovi Nicovi (Okan Yalabik), ktorý akoby mu z oka vypadol...