28. díl

Hürrem (Meryem Uzerli) je na konci so silami. V poslednom záchveve nádeje vo svoju záchranu zájde za princeznou Hatice (Selma Ergeç), aby jej zablahoželala k šťastiu, čo ju postretlo, keď jej sultán (Halit Ergenç) povolil svadbu s milovaným Ibrahimom (Okan Yalabik) – a zároveň jej odprisahala, že je nevinná a požiadala ju o pomoc! Dobrosrdečnej Hatice sa jej uľúti a prisľúbi jej, že urobí, čo je v jej silách...

Ibrahim si je po vypočutí Sadiky (Saadet Aksoy) a Gülşah (Nihal Büyükağaç) stále viac a viac istý, že nech už Ayşe (Merve Oflaz) zabil ktokoľvek, Hürrem to nebola! O svoje pochybnosti sa podelí so Sümbülom (Selim Bayraktar), ktorý je na tom podobne, a prikáže mu, aby poriadne nastražil uši a informoval ho v tejto súvislosti o všetkom, čo sa kde šuchne!

Hürrem sa prisní veľmi živý sen o jej niekdajšej veľkej láske, maliarovi Leovi (Seçkin Özdemir), za ktorého sa mala vydať. Ich šťastie však vtedy zničil vpád krvilačných Tatárov, ktorí vyvraždili celú jej rodinu a ju a Lea odvliekli do otroctva – každého niekam inam. Zvláštne ju upokojí, keď jej kedysi taký drahý muž vo sne povie, aby mu dôverovala a prisľúbi jej, že ju zachráni...

Nastal deň Hürreminho odchodu z paláca. Pri pohľade na jej zlomený vzdor a prázdne oči, ktoré už vyronili toľko sĺz, že už zrejme žiadne ďalšie nedokážu, zmäkne i zvyčajne tvrdá a chladná Daye Hatun (Selma Keçik)... To najhoršie ich však ešte len čaká – keď sa Hürrem dozvie, že jej syn ostane v paláci bez nej! Za princeznou Hatice a Valide (Nebahat Çehre) príde sultánova druhá sestra Beyhan (Pınar Çağlar Gençtürk) a požiada ich o pomoc – pretože je manželkou pašu Ferhata (Kıvanç Kılınç), nad ktorého osudom sa povážlivo zbiehajú mraky a ona sa, nie bezdôvodne, obáva o jeho život!

Keď sa otrokyne v háreme stanú svedkami Hürreminho utrpenia a žiaľu, keď jej na odchode z paláca Topkapi vezmú synčeka Mehmeta, pretože opustiť jeho múry smie len s malou Mihrimah, začnú s ňou napriek predošlým nezhodám súcitiť. Hürrem zmobilizuje posledné svoje sily, aby zašla za sultánom a uprosila ho, nech jej neberie syna, no nedostane sa k nemu, pretože krátko pred jej neohlásenou návštevou opustil svoje komnaty a odišiel si zajazdiť na koni – nechcel byť svedkom odchodu milovanej ženy z jeho paláca a zároveň dúfal, že na čerstvom vzduchu príde na iné myšlienky... A tak Hürrem namiesto neho navštívi Ibrahima a požiada ho o pomoc. Dokonca ho poprosí i o odpustenie za všetko, čo z nich spravilo protivníkov, padne pred ním na kolená a požiada ho o záchranu. No on, hoci ho to očividne prekvapí a zaskočí, jej pomôcť i odpustiť odmietne a nechá ju zo svojej komnaty vyviesť! Neskôr sa prizná Mahidevran (Nur Aysan), že síce neverí v Hürreminu vinu, no myslí si, že bude pre všetkých lepšie, keď z paláca odíde...

Pri lúčení s Hürrem jej princezná Hatice sľúbi, že už čoskoro jej nevina vyjde najavo a ona sa bude môcť vrátiť – a dovtedy vraj ona sama bude dohliadať na jej synčeka Mehmeta! Rozlúčka je taká smutná a pohľad na rezignovanú Hürrem taký nezvyčajný a zvláštne dojímavý, že sa Nigar Kalfe (Filiz Ahmet) začnú po tvári kotúľať slzy. A aj Sümbül k nim nemá ďaleko... Všetkých vrátane Hürrem prekvapí, keď sa pre dobrovoľný odchod do vyhnanstva kvôli nej, pretože jej chce stáť po boku, rozhodne i verná Gülnihal (Burcu Tuna). Krátko nato spolu s ďalšou z otrokýň, ktorá nesie v náručí spiacu Mihrimah, venujú posledný pohľad palácu Topkapi, v ktorom prežili toľko dobrého i zlého, nasadnú do koča a vydajú sa na dlhú cestu do svojho nového domova.

Nigar Kalfe a Sümbülovi je po Hürreminom odchode z paláca tak akosi smutno pri srdci. Preto keď za nimi príde jedna z konkubín s informáciou, ktorá by ju mohla omilostiť, okamžite ju odvedú k Ibrahimovi! Tam si všetci traja vypočujú, ako sa dievčina stala svedkyňou vraždy Ayşe a že vrahyňou, ktorú však nanešťastie videla len od chrbta, rozhodne nebola Hürrem, ale žena oveľa nižšia, s tmavými vlasmi! Ibrahim im nato prísne zakáže o tom, čo práve odznelo komukoľvek čokoľvek povedať – s tým, že sa o celú túto chúlostivú záležitosť postará on sám osobne!

Matrakçıho (Fatih Al) zaujme smutný mladík s ktorým sa už po niekoľkýkrát stretne na trhovisku. Teda, ani nie tak onen mladík, ako jeho nesporný maliarsky talent – po zhliadnutí niektorých jeho kresieb sa mu doslova tají dych! Obzvlášť ho zaujme portrét krásnej mladej ženy, ktorá pre mladíka zjavne veľmi veľa znamená, hoci sa snaží predstierať, že vlastne ani nevie, koho nakreslil. Ktovie, ako by sa asi Matrakçı zatváril, keby vedel, že sa práve pozerá na tvár ženy, ktorej patrí srdce sultána Osmanskej ríše...

Na radu Gülnihal napísala Hürrem milovanému Sulejmanovi list, plný horúcich vyznaní, ale i výčitiek a sklamania, že jej neveril a nestál pri nej v ťažkých chvíľach, keď ho tak veľmi potrebovala. Vyznáva sa v ňom z nekonečnej bolesti z odlúčenia od synčeka i samého sultána a z pocitu krivdy, že ju potrestali za niečo, čo nespravila. Apeluje na sultánovo svedomie – a úspešne! Keď si totiž sultán tento list prečíta, jeho srdce stisne žiaľ, ktorý sa mu dosiaľ vcelku úspešne darilo pred všetkými ukrývať – a jeho bolestný odraz na jeho tvári zahanbí veľkovezíra Ibrahima, ktorý sultánovi robí spoločnosť... Preto Ibrahim krátko nato odcestuje za Hürrem, oznámi jej, že môže dokázať jej nevinu a pomôže jej vrátiť sa do paláca Topkapi – ale niečo za to chce...