139. díl

Než Gülşah (Nihan Büyükaġaç) stihne dokončiť to, po čo prišla do komnaty Hatice (Selma Ergeç) - zabiť ju -, zasiahne Nigar (Filiz Ahmet) a prebodne ju nožom, ktorým chcela skántriť princeznú. Vzápätí sa dnu nahrnie temer polovica háremu, ktorý vystrašil princeznin krik, na čele s nečakanou veľkou záchrankyňou Hürrem (Meryem Uzerli), ktorá Hatice dokonca ponúkne útočisko vo svojej komnate! Nečudo, že nielen Mahidevran (Nur Fettahoğlu) si je istá, že je v tom jej odveká sokyňa nejako namočená a že išlo nielen o znemožnenie Afife (Sabina Toziya), ale predovšetkým o zastrašenie a obalamutenie princeznej... Tak či onak, napriek pokročilej hodine nik nedokáže ani len oko zažmúriť a celý hárem je hore nohami!

Hoci by možno mohla, Hürrem vôbec nie je spokojná s tým, ako celá tá vec dopadla. Soptí od hnevu, že Nigar tak dlho váhala, kým zasiahne a Hatice mala naozaj namále! A to nie je to, čo potrebuje a s čím počíta pre svoj plán pomsty. Preto najprv Nigar potrestá a potom jej povie, že dokonalejšou pomstou bude, keď princeznej opäť ukradne lásku veľkovezíra Ibrahima (Okan Yalabık)! Ibaže nielen Hürrem má svoje plány, Nigar je na to podobne – a do akej miery sa kryjú s plánmi jej panej je naozaj len veľmi ťažko možno odhadnúť, ak vôbec. Presvedčí sa o tom i Hatice, keď jej Nigar v rozhovore medzi štyrmi očami veľavýznamne povie, že ak by naozaj oddane slúžila Hürrem... Už by jej iste povedala o Firuze (Cansu Dere)!

Prešli už celé roky, odkedy vládca (Halit Ergenç) odišiel bojovať bok po boku so svojím niekdajším najlepším priateľom Ibrahimom ďaleko od domova. Nastal čas ich návratu do Istanbulu, kde ich už netrpezlivo čakajú ich najbližší. Mnohé sa za tie roky zmenilo – z princeznej Mihrimah (Melis Mutluç) vyrástla krásna mladá dáma (Pelin Karahan), ktorá je veľmi podobná svojej mame, z princa Mehmeta veľmi atraktívny mladý bojovník (Gürbey İleri), o ktorom si s rumencom v tvári a rozochvenou hruďou neustále šepkajú uveličené obyvateľky háremu, nuž a následník trónu princ Mustafa (Mehmet Günsur) sa spolu s matkou a konkubínou Fatmou (Gonca Sarıyıldız), ktorá mu už onedlho porodí prvého potomka, pomaly chystá na návrat do Manisy.

Kým stretnutie Ibrahima s deťmi je láskyplné, s manželkou je značne... Rezervované a chladné. Neporovnateľné so zvítaním sa sultána a jeho najbližších. Tým najdojímavejším však nepochybne je stretnutie panovníka a jeho najmladšieho potomka, hanblivého princa Cihangira, ktorý si tohto veľkého muža s hustou bradou temer vôbec nepamätá a snaží sa pred ním ukryť v bezpečí sukne svojej vychovávateľky Firuze. Keď totiž sultán uvidí jeho anjelsky krásnu tváričku s veľkými smutnými očami, ktoré sú zrkadlovým odrazom jeho vlastných a jeho bolestne skrútenú drobnú postavičku s neprehliadnuteľným hrbom, vezme chlapčiatko do náručia a so slzami v očiach ho láskyplne objíme ako najväčší poklad...

Nech už si od toho dňa ktokoľvek sľuboval čokoľvek, nech už sa Hürremini neprajníci akokoľvek tešili na jej potupu a nádejali sa, ako veľmi bude trpieť, keď si vládca v prvú noc zavolá namiesto nej do svojej komnaty svoju prísne utajovanú favoritku, prerátali sa. Dokonca i Afife, ktorá už pre istotu prikázala Firuze, aby sa pripravila, veľmi prekvapí, keď ju Sulejman pošle po svoju manželku a matku svojich šiestich detí. To totiž zjavne neočakával nik v háreme. Teda okrem Hürrem, ktorá by v tej chvíli hádam ani nemohla byť šťastnejšia. No ani v sultánovej mocnej náruči, o ktorej toľko snívala počas nekonečne opustených nocí jeho neprítomnosti, si popri horúcich vyznaniach nedokáže odpustiť malé podpichnutie, aby mu pripomenula jeho zradu, keď mu skôr, než sa ich pery spoja vo vášnivom bozku, zacituje z listu, čo svojho času z výpravy poslal jej sokyni...