143. díl

Ak si Firuze (Cansu Dere) myslela, že Hürremin (Meryem Uzerli) hnev a jej nenávisť je to najhoršie, čo sa jej mohlo prihodiť, veľmi sa zmýlila! To totiž ešte neokúsila, ako chutí pohŕdanie princeznej Mihrimah (Pelin Karahan), ktorá jej príde osobne vyjadriť svoju nevôľu s jej správaním – nie s tým, že je milenkou jej otca (Halit Ergenç), to berie ako vládcovo právo a výsadu, ale s tým, že tak hlboko ranila jej matku a že pred nimi svoje postavenie celé roky tajila, a tým ich vlastne hanebne podvádzala -, a tiež jej povedať, že ju už nikdy viac nechce vidieť!

Vyzerá to tak, že Ibrahim (Okan Yalabık) je naozaj nepoučiteľný... Namiesto toho, aby sekal dobrotu a aj keď nemá veľkú nádej aj naďalej sa pokúšal opäť si nakloniť princeznú Hatice (Selma Ergeç), doma sa ani len neukáže. Namiesto toho sa opäť začne intenzívnejšie zapájať do intríg v paláci Topkapi! Zoznámi sa s Firuze, aby si urobil obraz o žene, ktorá dokázala očariť vládcu a tak veľmi raniť jeho dávnu nepriateľku a poverí Matrakçıho (Fatih Al), aby preveril Rüstema (Ozan Güven), pretože sa mu vôbec nepozdáva, že si tak dobre rozumie so sultánom i s Hürrem. A nekonečne ho rozzúri, keď si Rüstem dovolí odmietnuť ním navrhované povýšenie, spojené s odchodom z Istanbulu...

Pre Hürrem je mimoriadne ťažké vyrovnať sa s tým, aký je k nej vládca zvláštne rezervovaný a chladný. Veľmi ju raní, že už sa s ňou zjavne nedokáže ani len úprimne porozprávať tak, ako kedysi. Jej priamu otázku, vlastne jedinú, ktorú mu vôbec položí – či je do Firuze zaľúbený -, totiž nechá bez odpovede, akoby mu to buď padlo zaťažko, buď ju nepovažoval za hodnú odpovede alebo... Akoby možno nevedel, čo odpovedať. Tlmené vzlyky na terase jeho komnaty, aby nepočul, ako veľmi trpí, však nie sú tým najhorším, čo musí prehltnúť. Oveľa ťažšie si dokáže zachovať ťažkú hlavu, keď súcitná Mihrimah kvôli malému princovi Cihangirovi, ktorý má bolesti a odmieta jesť, napriek jej výslovnému zákazu k bračekovi zavolá Firuze, ktorej sa chlapčiatko neustále dožaduje!

Princeznou Hatice riadne otrasie, keď jej zvyčajne taká tichá, láskavá a chápavá Gülfem (Selen Ozturk) po jej nekonečných tirádach o tom, ako manželovi nikdy neodpustí, dosť tvrdo na rovinu povie to, čo vôbec nechcela počuť, a síce, že ak bude takto pokračovať ďalej, sama ho dotlačí do náručia nejakej inej ženy! No hoci Gülfem za jej opovážlivosť zlostne vypoklonkuje z komnaty, jej slová zrejme padli na úrodnú pôdu, pretože Hatice zjavne konečne prebrali z už dosť otravnej letargie a sebaľútosti...

Prvé stretnutie krásnej Heleny (Cemre Ebuzziya) a „Ibrahima“, alias princa Mustafu (Mehmet Günsur), rozhodne neodpadne tak, ako si predstavoval. Najprv mu vlepí riadnu facku, potom ho zasype výčitkami a napokon ho - s očami plnými sĺz a trpkým povzdychom, nech sa len pekne vráti tam, kde bol doteraz, pretože ona je teraz už zasnúbená žena a onedlho sa vydá – nechá poriadne zaskočeného a zmäteného stáť pri rieke, kde sa pred takým dlhým časom po prvý raz stretli... Ktovie, možno by sa tým preňho táto krehká láska-neláska i skončila, no potom mu Taşlıcalı Yahya (Serkan Altunorak) vnukne myšlienku, že ak Helena pri zmienke o jej nadchádzajúcej svadbe plakala, tak ho iste ešte stále miluje, a preto by jej mal zabrániť a... Vziať ju do svojho háremu!

Keďže Istanbulom sa ako požiar šíria rôzne, a rozhodne nie práve lichotivé správy o sudcovi Ebussuudovi Efendim (Tuncel Kurtiz) a jeho rozhodnutiach, nechá ho veľkovezír Ibrahim predvolať do paláca na vypočutie. A keďže sa o ňom dopočul i sám vládca, ocitne sa sudca nečakane priamo pred ním! Keď si z jeho úst vypočuje, čo mu vyčítajú, stane sa niečo, s čím nik nepočítal – na sudcovej tvári sa totiž neobjaví ani strach, ani hanba či vina, ale... Úprimne pobavený výraz!