152. díl

Pobyt vládcu (Halit Ergenç) a jeho sprievodu v Manise sa začne vyvíjať netušeným smerom, ktorý mnohých nečakane a veľmi príjemne prekvapí, no iných hlboko sklame. Významný podiel má na tom sám panovník, ktorý dá prvorodenému synčekovi svojho najstaršieho syna Mustafu (Mehmet Günsur)... Svoje meno! Kým následník trónu, jeho matka Mahidevran (Nur Fettahoğlu) a favoritka Fatma (Gonca Sarıyıldız) žiaria spokojnosťou a veľkou hrdosťou z malého Sulejmana, Hürrem (Meryem Uzerli) sa musí veľmi ovládať, aby kyslý výraz na jej tvári ako-tak dostala do pod kontrolu a každý hneď nevidel, ako veľmi ju vládcov čin šokoval a ranil....

Nezdravo veľké ego veľkovezíra Ibrahima (Okan Yalabık) opäť raz veľmi tvrdo narazí na realitu po rozhovore so sudcom Ebussuudom Efendim (Tuncel Kurtiz), ktorý má na mnohé významné kroky celoštátneho i medzinárodného významu - ale napríklad i na umenie či na ľudský charakter - diametrálne odlišné názory, ako on. Ibrahima však ešte viac popudia oprávnené obavy, že starý sudca je zjavne vládcovi názorovo oveľa bližší, než bude kedy on!

Strach z toho, že po tom, čo jej manžel našiel malú Kader, ktorá si od prvého momentu úplne podmanila jeho srdce, ho definitívne stratí, núti Hatice (Selma Ergeç) robiť jednu chybu za druhou. Čím viac si ho chce pripútať, čím pevnejšie mu chce pritiahnuť opraty, tým sa mu viac vzďaľuje a odcudzuje...

Keď Mahidevran pochopí, že jej veľká láska k sultánovi ju urobí šťastnou iba v jej spomienkach a že už nikdy, nech bude žiť akokoľvek dlho, nespočinie v jeho náručí, hlboko to ňou otrasie. Kým jej oči planú aj po toľkých rokoch horúcou láskou k nemu, v jeho očiach je vidno len súcit... A tak si hnev veľmi šikovne vybije na niekom, kto je na tom v tejto chvíli ešte o čosi biednejšie ako ona – na Hürrem! A to nielen štipľavými poznámkami o Firuze (Cansu Dere), ale napríklad i tým, že ju ubytuje v komnate, kde pred rokmi bývala ona sama s vtedajším následníkom trónu Sulejmanom!

Princezná Mihrimah (Pelin Karahan) si dohodne tajné stretnutie s Taşlıcalım Yahyom (Serkan Altunorak) – pod zámienkou, že mu vráti zbierku jeho básní. Napokon mu však dá len kópiu jeho sonetov, pretože originál si chce ponechať – koniec koncov, mladý vojaka básnik ich tak či tak venoval jej... Stretnutie s milovanou ženou a jej vytúžená prítomnosť mu možno i preto dajú na chvíľu krídla a dodajú mu odvahu, aby sa jej konečne vyznal zo svojich citov, hoci tým riskuje, že príde o hlavu...

Firuze neskutočne rozladí, keď zistí, že jej ochrankyňa Afife (Sabina Toziya) zmenila názor ako na Hürrem, tak i na jej vzťah a budúcnosť po vládcovom boku. Nuž a úplne jej zamrzne úsmev na tvári, keď sa od starej ženy dozvie, aká neuveriteľne silná a oddaná je Hürremina láska k Sulejmanovi a aký veľký rešpekt k nej kvôli tomu cíti. Afife jej totiž povie, že jej sokyňa sa skutočne chcela po domnelej strate životnej lásky otráviť – a že len vďaka prozreteľnosti a jej osobnému zásahu sa tak nestalo!

Ktovie, či je to kvôli dlhému odlúčeniu od otca a súrodencov alebo kvôli tomu, že už dávno nie je chlapcom, ale mužom, no následník trónu si hádam po prvý raz vo svojom mladom živote začne bolestne uvedomovať, aký je vládcov vzťah k jeho mladšiemu bratovi Mehmetovi (Gürbey İleri) srdečnejší, úprimnejší a otvorenejší. A tiež, že nielenže by Mehmet evidentne veľmi rád neskôr zasadol na trón namiesto neho, ale že i sám sultán by ho zjavne radšej videl ako svojho nástupcu! Nečakanú disharmóniu medzi Sulejmanom a Mustafom ešte umocní nepekný incident na trhovisku v Manise, keď ohrdnutý Helenin (Cemre Ebuzziya) ženích obviní princa z únosu svojej nevesty a z toho, že ju a jej rodinu, ale i vládnucu dynastiu uvrhol do hanby, pretože si ju nevzal za manželku. No keď sa zaľúbený Mustafa otcovi zverí, že sa s Helenou skutočne chce oženiť, situácia sa ešte zhorší – ani vládca, ani Mahidevran totiž takúto možnosť nevítajú!

Arogancia veľkovezíra Ibrahima a z nej prameniace osudové neodpustiteľné chyby dosiahnu nový vrchol. Nanešťastie sa tak stane počas oficiálnej audiencie na medzinárodnej úrovni, keď Ibrahim pred šokovanými zrakmi dvorného zapisovateľa a vyslanca Francúzskeho kráľovstva prirovná panovníka Osmanskej ríše k levovi a seba k jeho pánovi a krotiteľovi, ktorý ho vychováva pevnou palicou!