161. díl

Keď sa v paláci v Manise objaví obchodníčka, ktorú tú síce dôverne poznajú, no tentoraz ju nik nevolal, vo Fidan (Gamze Dar) skrsne podozrenie, že to iste nebude bezdôvodne, preto ženu sleduje a... Prichytí ju, ako pod uvoľnenú tehlu v stene palácovej chodby uložila akýsi podozrivý odkaz. Okamžite sa jej chopia stráže a predvedú ju pred na výsosť znepokojenú Mahidevran (Nur Fettahoğlu). Lenže ani po vypočutí vystrašenej ženy nie sú ani o chlp múdrejšie, ako predtým. Vôbec síce nepochybujú o tom, že im Hürrem (Meryem Uzerli) do paláca poslala nejakého špióna, no ani jeho meno, ani identitu odosielateľa odkazov posolkyňa zjavne nepozná, hoci ich do Manisy nosí už celých päť mesiacov!

Sudcu Ebussuuda Efendiho (Tuncel Kurtiz) veľmi zarmúti, keď sa jeho syn opäť raz namočí do problémov. No tentoraz je situácia naozaj, naozaj veľmi zlá – temer totiž zabil stého muža a sú na to svedkovia! A tak sa sudca, hoci s ťažkým srdcom, rozhodne nechať svojho syna, aby si trest po zásluhe odpykal a nepohnúť preňho ani prstom. Príliš veľké je jeho sklamanie, že z neho napriek veľkej snahe nedokázal vychovať muža, na ktorého by mohol byť hrdý. Na jeho veľkú smolu sa však o jeho hanbe od Matrakçıho (Fatih Al) dozvie veľkovezír Ibrahim (Okan Yalabık), ktorému to náramne hrá do karát...

Panika obyvateľov paláca v Manise ešte o čosi vzrastie, keď Fidan, striehnucu na človeka, ktorý si príde vyzdvihnúť Hürremin odkaz, ktosi ovalí a odkaz vezme, kým je v bezvedomí – a následne Taşlıcalı Yahya (Serkan Altunorak), ktorého princ Mustafa (Mehmet Günsur) poverí výsluchom uväznenej obchodníčky, nájde túto ženu v žalári zavraždenú!

Nie celkom bezdôvodne však strach opantá i Hürrem, ktorá cíti v kostiach, že za chystaným odchodom jej najstaršieho syna, princa Mehmeta (Gürbey İleri), i jej samotnej do Sancaku sa možno skrývajú kohosi ďalšie nekalé plány, že ich chcú oddeliť od vládcu (Halit Ergenç), aby sa ich ľahšie mohli zbaviť! Koniec koncov, práve ho ktosi otrávil – a siahnuť na život im, alebo nebodaj opäť i jemu, bude iste ľahšie, keď nebudú spolu...

Hanba sudcu Ebussuuda Efendiho je dokonalá, keď mu veľkovezír Ibrahim, s ktorým nikdy nevedeli nájsť spoločnú reč, so zjavným potešením privedie jeho nehodného syna, o ktorého oslobodenie sa osobne postaral – samozrejme len preto, aby hrdého sudcu, ktorý dávno prekukol jeho masku úctyhodného bezúhonného muža, ponížil a aby mu bol zaviazaný!

Zo svojho špinavého triumfu nad starým sudcom sa však Ibrahim dlho neteší, pretože nové správy od Matrakçıho ho nielen veľmi znepokoja, ale zároveň ho tiež privedú na myšlienku, kto je najpravdepodobnejším páchateľom v prípade vládcovej otravy... Firuze (Cansu Dere)! Rozhodne sa s tým zdôveriť sultánovi, no ten ho blahosklonne vypoklonkuje z komnaty so slovami, z ktorých ho zamrazí – keby vraj konal na základe pravdepodobnosti, všetci by boli potrestaní...

Ľúbostný list, ktorý pošle princezná Mihrimah (Pelin Karahan) Taşlıcalımu Yahyovi by mohol raz a navždy spečatiť jeho osud. Keď si ho totiž prečíta, spáli ho, aby tajomstvo o ich zakázanej láske nikdy neodhalili žiadne nepovolané oči - nanešťastie ho však pritom uvidí Mahidevran, ktorá si to, vzhľadom na okolnosti, nesprávne vysvetlí.

Vládcu zjavne trápi, že jeho milovaná Hürrem a jeho krásna dcéra Mihrimah, ktorá je jeho najväčším pokladom a pýchou, si už nerozumejú tak, ako kedysi, že sa medzi nimi zjavne niečo stalo... Preto sa s Hürrem porozpráva – a pri tej príležitosti ju naozaj veľmi dojme priznaním, že ich dcéru tak veľmi miluje preto, lebo... Mu pripomína ju.

Ibrahima veľmi prekvapí a znepokojí zároveň, keď dostane list od svojej najväčšej nepriateľky Hürrem, v ktorom ho žiada o stretnutie. Napriek oprávneným pochybnostiam a obavám sa tam predsa len vydá. To, čo tam nájde, však zjavne nečakal...