52. díl

Kým sultán Sulejman (Halit Ergenç) a vojsko Osmanskej sa intenzívne pripravujú na nadchádzajúcu bitku pri Moháči, v paláci Topkapi vládne vskutku zvláštna atmosféra... Tak napríklad Sümbülovi (Selim Bayraktar) akoby úplne preskočilo – tak veľmi sa nechá uniesť nevraživosťou k svojmu neželanému spolubývajúcemu Gülovi (Engin Günaydın, že ho v spánku temer uškrtí! a v intrigovaní proti nemu pokračuje i pred Hürrem (Meryem Uzerli)... Tá je zase nezvyčajne milá, chápavá a láskavá k mladučkej neistej otrokyni Nilüfer (Hayal Köseoğlu) pochádzajúcej zo Sofie, ktorú si vyberie ako novú pomocníčku. Hatice (Selma Ergeç) sa veľmi teší na narodenie zlatovlasého syna, ktorého jej prorokoval astrológ Jakub – o stretnutí s ním však na radu vernej Gülfem (Selen Ozturk) pred Valide (Nebahat Çehre) radšej mlčí, aby ju nerozhnevala...

Po prekročení mosta, ktorý v pote tváre postavili muži Malkoçoğluho Baliho Beya (Burak Özçivit) v ultrakrátkom čase, nechá sultán most okamžite zničiť – aby všetkým nepriateľom na výstrahu demonštroval svoju rozhodnosť a neoblomnosť. V paláci Topkapi sa približne v to istom čase na prianie Valide slávi sviatok obety. Kým väčšina služobníctvo sa veľmi teší, pretože ako pri mnohých podobných príležitostiach dostanú do daru peniaze, Sümbüla trápia výčitky svedomia, keď mu Nigar Kalfa (Filiz Ahmet) na rovinu povie, že je v nemilosti Hürrem len kvôli nemu! Veľmi sa snaží vymámiť z nej podrobnosti, aby sa vraj za ňu prihovoril... Trápi sa i Hürrem, ku ktorej sa Valide – na veľkú radosť Mahidevran (Nur Aysan) - opäť správa veľmi príkro a s ktorou sa opäť poharká i princezná Hatice, keď sa dozvie, že Hürrem vo svojom liste sultánovi prezradila jej sladké tajomstvo! Lenže tentoraz dá naplno priechod svojmu hnevu a vrodenej, hoci dosiaľ veľmi starostlivo skrývanej arogancii, keď ju rozhnevá Hürremina poznámka o dôvodoch, prečo si má vybrať nie jednu, ale viacero spoločníčok spomedzi nových otrokýň. Zúrivo sa do priateľky pustí, spaľovaná iracionálnou žiarlivosťou na neprítomného manžela Ibrahima (Okan Yalabik), a pred Mahidevran a Gülfem ju hlboko poníži. Neuvedomí si pritom že všetko, čo vyhodila favoritke svojho brata do očí, tne do živého i u nich dvoch – že hoci obe porodili sultánovi potomkov, v podstate sú ničím, pretože sú len úbohé otrokyne, ktoré jej rozhodne nie sú roveň!

Tesne pred všetko rozhodujúcou bitkou pri Moháči sa stretnú vyslanci Uhorska a Osmanskej ríše, aby si navzájom oznámili, o čo ich panovníkom vlastne ide. Kým sultán Sulejman žiada, aby sa jeho nepriatelia vzdali a predišli tak zbytočnému krviprelievaniu, uhorský kráľ Ľudovít prahne po krvi a chce boj za každú cenu – hoc aj do posledného muža! Než sa po prvýkrát skrížia meče mužov v prvej línii, dodá Sulejman svojmu švagrovi Ibrahimovi obrovskú chuť bojovať a zvíťaziť – prezradí mu totiž, že Hatice čaká dieťatko! Krátko nato sa na planine pri Moháči rozpúta nemilosrdné peklo a jej úrodnú zem a rieku, čo ju zavlažuje, sfarbí krv a pokryjú telá tisícov mŕtvych oboch znepriatelených strán. Netrvá dlho a planina, nad ktorou nekonečne pomaly zapadá krvavé slnko, sa ponorí do hlbokého ticha, z ktorého sultánovo srdce zachváti veľký smútok a pocit hanby – hanby za to, že cíti pýchu na svoje víťazstvo, na svoju výnimočnosť... Vie, že nesmie zabudnúť, že je len človek –a ako každý človek je omylný, zraniteľný a smrteľný. Lebo ak na to zabudne, nikdy nedosiahne brány nebeské...