67. díl
Sulejman (Halit Ergenç) poskytne princeznej Isabelle Fortune (Melike İpek Yalova) prvú pomoc – rozreže jej ranu po uhryznutí od nebezpečného hada a vysaje z nej jed. Potom ju zverí do starostlivosti jej služobnej a palácovej lekárky, no keď ju začuje šepkať svoje meno, ostane bdieť pri jej lôžku.
Keď Ibrahim (Okan Yalabik) upadne do bezvedomia, rozhodne sa Hürrem (Meryem Uzerli) využiť príležitosť a udusiť ho vankúšom! Nestihne to však, pretože do veľkovezírovej komnaty vojde ustarostená Nigar Kalfa (Filiz Ahmet), ktorá ju rýchlo súri, aby odišla, ak by Ibrahimova choroba bola náhodou nákazlivá. Sultánov osobný lekár však pomerne skoro zistí, že veľkovezíra ktosi otrávil a nakŕmi ho akousi liečivou hlinou z ostrova Lesbos, ktorá vraz neutralizuje jedy všetkého druhu... Po tom, čo sa Ibrahim preberie a lekár mu povie o otrave, Ibrahim trvá na tom, aby o tom nikomu nič nepovedal. Keď sa dozvie, že Hürrem sa naňho pýtala a o všetkom vie, vôbec nepochybuje o tom, že práve ona ho nechala otráviť! Lekára preto prinúti všetkým zaklamať, že jeho „choroba“ nie je nákazlivá – že mal len akési problémy s pľúcami...
Valide (Nebahat Çehre) zúri, keď sa dozvie, že Hürrem odišla na návštevu do paláca Topkapi. Vyvŕši sa na Daye Hatun (Selma Keçik), ktorej do budúcna zakáže Hürrem kamkoľvek púšťať – bez jej vedomia a povolenia vraj už nikdy nesmie opustiť palác!
Nuž, Hürrem dnes rozhodne nemá dobrý deň... Keď sa totiž večer vyberie za sultánom, od Malkoçoğluho Baliho Beya (Burak Özçivit) sa dozvie, že vládca ostal o čosi dlhšie v loveckej vile, aby sa uistil, že princezná Isabella, ktorú uštipol had, je v poriadku – on sám jej totiž zachránil život... A to ešte Hürrem netuší, že sultánova matka už pokračuje vo svojich intrigách proti nej – nechala si totiž zavolať Mahidevran (Nur Aysan) a oznámila jej, že Hürremina komnata bude už od zajtra patriť jej synovi, princovi Mustafovi.
Matrakçımu (Fatih Al) sa vôbec nedarí priviesť svojho smutného priateľa Malkoçoğluho Baliho Beya na iné myšlienky – jeho žiaľ za milovanou Armin (Müjde Uzman) ho zožiera a nedovolí mu ani len pomyslieť na nejakú inú ženu. Stále sa nevzdáva myšlienky, že ju jedného dňa opäť uvidí, že obmäkčí tvrdé srdce jej otca Joshuu a že si ju bude môcť vziať za ženu...
Princezná Hatice (Selma Ergeç) sa temer zblázni, keď svojho synčeka ráno nájde vedľa seba úplne studeného... Zamkne sa v komnate a odmieta mŕtve dieťatko komukoľvek dať. Ibrahim napokon musí vyraziť dvere na jej komnate – len aby sa mu naskytol strašný pohľad na od žiaľu a bolesti pološialenú manželku zvierajúcu v náručí ich mŕtveho synčeka...
Ďalší deň sa pre Hürrem začne rovnako nepríjemne, ako sa ten predošlý skončil – najprv zistí, že sultán strávil uplynulú noc v loveckej vile a doteraz sa nevrátil domov, a vzápätí temer spadne z nôh, keď na terase svojej komnaty zbadá Mahidevran s Mustafom a krátko nato sa dozvie, že im Valide jej komnatu darovala! No keď sa vyberie za Valide vyjasniť si pozície, nemajú čas vymieňať si nenávistné pohľady a poznámky – preruší ich totiž svojím príchodom Daye Hatun, ktorá im povie o nečakanej smrti malého Mehmeta. A tak sa všetci okamžite ponáhľajú do paláca na Konskom námestí za Hatice...
Ibrahim návštevu dôležitých žien svojho vládcu využije na rozhovor s Hürrem, v ktorom jej nielen vykričí, že vie, že práve ona otrávila jeho i jeho syna, ale tiež jej pohrozí, že ju zničí – ukáže jej dokonca denník nebohého Lea (Seçkin Özdemir), ktorý v ňom vraj zachytil všetky svoje pocity k nej! No Hürrem právom pochybuje, že by len kvôli tomu, aby sa jej zbavil, riskoval stratu svojho majetku a výnimočného postavenia v ríši i sultánovej rodine!
Vyjadriť Ibrahimovi sústrasť príde i sám sultán, ktorého sprevádzajú Malkoçoğlu Bali Bey a Matrakçı. Len o pár minút neskôr sa šokovaný vládca a veľkovezír od samotnej Hatice, ktorú v akomsi hrôzostrašnom tranze prenasledujú obrovské výčitky, dozvedia to, čo už predtým povedala svojej matke a vystrašeným služobným – že smrť svojho synčeka spôsobila ona sama, keď počas dojčenia zaspala a priľahla ho...
Sulejman je prekvapený, keď na terase Hürreminej komnaty uvidí svojho najstaršieho syna a jeho matku a následne sa od Hürrem dozvie, že sa tam nasťahovali z rozhodnutia jeho matky. Najprv jej povie, že rozhodnutie sultánky nemožno spochybniť, ani zmeniť, no keď si všimne, ako to jeho láskou otriaslo, uteší ju slovami, že jeho komnata je predsa i jej komnatou, pobozká ju a objíme. No kým jej tvár po dlhom čase rozžiari spokojný úsmev, jeho tvár je ustaraná a na jeho krásnych očiach vidno, že mysľou je niekde inde, na míle ďaleko...