81. díl

 

Sultán Sulejman (Halit Ergenç) je taký šokovaný Hürreminým (Meryem Uzerli) odmietnutím a tým, že mu zavrela dvere pred nosom – pochopiteľne, na podobné správanie predsa nie je zvyknutý, pretože vlastne ešte nikdy si k nemu nik niečo podobné nedovolil -, že sa skrátka nezmôže ani na slovo! Je však viac ako isté, že jej konanie - z jeho pohľadu tak krátko po tom, čo jej dal slobodu, úplne nepochopiteľné - bude mať následky...

Bez následkov, hoci zrejme úplne iného druhu, však iste neostane ani trestuhodný pokus zúfalo plačúcej Nigar Kalfy (Filiz Ahmet) skoncovať so životom. Našťastie ju doslova v poslednej chvíli zachráni veľkovezír Ibrahim (Okan Yalabik), ktorý ju uvidí stáť z vonkajšej strany zábradlia terasy paláca a duchaprítomne ju stiahne k sebe skôr, než skočí dolu! Nielenže ho totiž rozhnevá svojím, v očiach Alaha neodpustiteľným činom, ale i priznaním, že mu v puzdre na husle nechala list na rozlúčku, v ktorom motívy svojho konania vysvetľuje. Ibrahim sa totiž - a ako vzápätí zistí oprávnene – obáva, že list môže nájsť jeho manželka Hatice (Selma Ergeç).

Kým neskutočne rozzúrený sultán zájde za Valide (Nebahat Çehre) a povie jej, že Hürrem už nikdy nechce vidieť a požiada ju, aby to zariadila, Ibrahimovi sa len tak-tak podarí zabrániť veľmi zvedavej princeznej Hatice v prečítaní Nigarinho listu plného horúcich vyznaní. Potom zájde za Nigar Kalfou a veľmi tvrdo jej dá najavo, že to, že ju zachránil, nič neznamená, že sa pokojne môže zabiť, no nie v jeho dome! Varuje ju, aby držala jazyk a za zubami – a potok Nigarin list spáli bez toho, aby si ho vôbec prečítal!

Prebudenie Hürrem do nového rána je poriadne studenou sprchou. Sümbül (Selim Bayraktar) jej totiž príde oznámiť, že na príkaz samotného sultána pôjde aj s dcérkou Mihrimah do vyhnanstva - do veľmi vzdialenej loveckej vily, ktorú pre ňu vybral. Jej synovia samozrejme musia ostať v paláci Topkapi. Keď sa Mahidevran (Nur Aysan) túto novinku dozvie od Gülşah (Nihan Büyükaġaç), má pocit, akoby po nekonečných rokoch v tme špeciálne pre ňu konečne vyšlo slnko! No nie všetkých táto správa tak okato rozveselí, ako ju a Valide – napríklad pre Güla (Engin Günaydın), ktorý svoju paniu naozaj zbožňuje, je to hotová pohroma...

Zdá sa, že Hürremino kalkulovanie sultána naozaj veľmi silne zasiahlo. Neobmäkčia ho jej snahy o vysvetlenie jej pohnútok, ani prosby, aby ju neodlučoval od jej detí – svoje rozhodnutie poslať ju preč nezmení! Akoby to nestačilo, cestou zo sultánových komnát natrafí na svojho odvekého nepriateľa Ibrahima, ktorý si zjavne veľmi vychutnáva jej potupu. No ani to nedokáže zlomiť jej presvedčenie, že ani on, ani ostatní jej neprajníci nebudú tí, čo sa budú smiať naposledy!

Tento deň je vskutku dňom významných správ, v tom či onom zmysle. Okrem tej, že sa Hürrem ocitla v sultánovej nemilosti, totiž Hatice oznámi svojej matke a vernej Gülfem (Selen Ozturk), že sa rozhodla dať Ibrahimovi ďalšie dieťa a sultán... Nuž sultán pozve Mahidevran, aby túto noc strávila v jeho komnate! Keď sa o tom dozvie Hürrem, veľmi ju to raní. Sotva sa ako-tak upokojí, prostredníctvom Malkoçoğluho Baliho Beya (Burak Özçivit) pošle sultánovi v malej truhličke späť jeho dar – smaragdový prsteň, čo pre ňu vlastnoručne urobil -, a list, v ktorom mu vyznáva lásku...

Žiarivý úsmev Mahidevran v ten večer dvakrát zamrzne v bolestnom úškrne. Po prvý raz vtedy, keď jej odchádzajúca Hürrem čosi tichučko zašepká do ucha... A po druhý raz keď si uvedomí, že si ju sultán nezavolal, aby s ňou strávil noc plnú vášne, ale aby sa s ňou dohodol na organizácii oslavách obriezky ich syna Mustafu. A tak nečudo, že hoci Mahidevran noc strávi v jeho komnate, celú ju preplače, pretože sa jej sultán ani len dotkne. Preto mu na odchode povie, že jej trápením je život bez jeho lásky a nehy a že naňho ešte stále čaká!

Pred všetkými ostatnými ženami v háreme sa však snaží tváriť víťazne. Dokonca nechá pripraviť lahodnú chalvu, aby náležite oslávila odchod svojej najväčšej sokyne z paláca. A tak kým sa v háreme hoduje a doširoka sa rozlieha jej zvonivý neúprimný smiech, po krátkej, no veľmi dojemnej rozlúčke so synčekmi opúšťa Hürrem s malou Mihrimah v náručí a hrdo vztýčenou hlavou honosný palác Topkapi a odchádza do vyhnanstva...