95. díl

Od tragických udalostí v háreme už ubehlo niekoľko dní. Hürrem (Meryem Uzerli) s vážne popálenou tvárou vzala k sebe princezná Hatice (Selma Ergeç), kde sa o ňu dňom i nocou obetavo stará Nigar Kalfa (Filiz Ahmet). Napriek tomu, že sa Hatice a Gülfem (Selen Ozturk) snažia Hürrem udržať v bezpečí v paláci na Konskom námestí, aby ju ochránili pred špinavosťami Valide (Nebahat Çehre) a Mahidevran (Nur Aysan), ktoré sa už zjavne nezastavia pred ničím, hrdá Hürrem sa vráti do paláca Topkapi!

O mnoho míľ ďalej, v tábore osmanského vojska, si šokovaný Ibrahim (Okan Yalabik) neveriacky číta Hürremin list, adresovaný vládcovi (Halit Ergenç), v ktorom je verne zachytené všetko jej utrpenie a obvinenia voči tým, ktorí ho spôsobili. Keďže vie, ako hlboko by tento list sultána Sulejmana ranil a ako veľmi by ho rozhneval, rozhodne sa mu ho radšej zatajiť, hoci tým naozaj veľmi riskuje...

Po návrate sultánovej manželky sa hnev Valide obráti proti Daye Hatun (Selma Keçik), ktorá v onú noc nielenže Hürrem zachránila pred besniacimi otrokyňami, ale tiež jej pomohla napísať spomínaný list pre sultána. Valide sa ju rozhodne tvrdo potrestať za jej opovážlivosť – síce jej dovolí ostať v paláci, no už viac nebude jej spoločníčkou a odoberie jej všetky právomoci. Bude skrátka už len obyčajnou Kalfou!

Hürrem sa od všetkých v paláci cielene izoluje, dokonca i od svojich detí – pretože nechce, aby videli jej doráňanú tvár... Spoločnosť jej robia len dve verné slúžky a princezná Aybige (Ezgi Eyüboğlu), ktorej je veľmi vďačná za záchranu svojho života, aj keď nedokázala spasiť jej krásu... No jej kedysi najobľúbenejšia Nora (Melisa Sözen) sa už k nej nesmie ani len priblížiť – je si totiž absolútne istá, že aj ona ju zradila a podporovala vzbúrenkyne, ktoré jej tak ublížili.

Pre všetkých je obrovským prekvapením – a rozhodne nie práve najpríjemnejším -, keď Valide vymenuje za nástupkyňu Daye Hatun... Mahidevraninu tvrdú a príliš ctižiadostivú a spoločníčku Gülşah (Nihan Büyükaġaç)! Obzvlášť sa to dotkne Güla (Engin Günaydın), ktorý ju tak či tak nikdy nemal veľmi v láske, a Sümbüla (Selim Bayraktar), pretože ten si zase naivne myslel, že miesto po Daye zaujme on.

Po návrate sultána Sulejmana z výpravy sa vinníci nie bezdôvodne obávajú jeho spravodlivého hnevu a zaslúženého trestu. Ukáže sa však, že panovník o ničom, čo sa v paláci udialo, nevie. A tak ľahko uverí lžiam Valide, že jeho milovaná manželka sa vážne zranila pri požiaru, ktorý v paláci vraj znenazdajky vypukol. No len do chvíle, keď sa stretne s Hürrem, ktorá mu povie, ako to bolo v skutočnosti – a že nebyť Daye a Aybige, ktoré jej zachránili život, dnes by ju mohol už len oplakávať, a nie objímať. Jeho hnev voči matke je nesmierny – a hoci ju vzhľadom na jej postavenie a synovskú lásku k nej nijako nepotrestá, dá jej jednoznačne najavo, že pozná pravdu a že jej činy si začínajú pýtať daň, pretože nielenže nezvláda hárem, ktorý má na starosti, ale tiež stráca svojich blízkych! A pritom rozhodne nemyslel len na Daye Hatun, ktorej sa jeho matka zbavila po viac ako štyridsiatich rokoch vernej služby....

Keď sa princ Mustafa (Mehmet Günsur) dozvie o tragickej smrti svojej favoritky a o tom, že matka jeho milovaných súrodencov je vraj príšerne zohavená, dôrazne varuje svoju vlastnú mamu Mahidevran, aby sa od podobných intrigánskych špinavostí v paláci držala bokom – a aj keď mu ona otvorene klame, že na tom, čo sa stalo Hürrem, nemá žiadny podiel a nenesie žiadnu vinu, následník trónu je bystrý mladík, ktorého nemožno len tak opiť rožkom... Jeho prívetivú a láskavú tvár opäť spoznáva i jeho pôvabná vzdialená teta Aybige, s ktorou sa večer počas slávnostného ohňostroja na počet sultánovho návratu stretne a priateľsky pozhovára na terase. Ani jeden z nich netuší, že strážcovi komnát Malkoçoğluovi Balimu Beyovi (Burak Özçivit), stojacemu na protiľahlej terase, pri pohľade na nich puká srdce...

Sulejmanovu lásku k Hürrem jej zohavenie nijako nezmenšilo, ba práve naopak – akoby ju za každú ranu, čo utŕžila, a za každú preliatu slzu miloval ešte o čosi viac! Aj keď mu nechce ukázať svoju tvár, napokon sa mu podvolí, keď ju postaví pred veľké zrkadlo vo svojej komnate. Namiesto úľaku či zhnusenia sa však v jeho pohľade zračí len veľká neha a nekonečná láska. Potom ju opatrne obráti k sebe, veľmi nežne a opatrne ju pobozká na obe doráňané líca a keď sa mu na jej tvári konečne podarí vyčariť nesmelý úsmev, vášnivo ju pobozká!