154. díl

Následník trónu princ Mustafa (Mehmet Günsur) je otrasený z útoku na svojho milovaného brata, princa Mehmeta (Gürbey İleri) – ešte viac však z toho, že jeho otec, sám veľký sultán Sulejman (Halit Ergenç), sa naňho díva s pochybnosťami a obviňujúco, ako na vraha! Je zdesený, zahanbený a pochybuje o všetkom a o každom – dokonca aj o svoje matke Mahidevran (Nur Fettahoğlu), ktorú zaprisahá, aby mu povedala pravdu, či náhodou práve ona nemá s útokom na Mehmeta niečo spoločné! Síce mu viditeľne odľahne, keď povie nie, no obaja vedia, že ak sa Mehmet zo svojich zranení nevystrábi, je s nimi oboma koniec. A tiež, že v tom nejakým spôsobom iste bude mať prsty Hürrem (Meryem Uzerli)...

Po tom, čo u malej Kader našla Nigar (Filiz Ahmet) a v návale zlosti ju odtiaľ vyhnala, je princezná Hatice (Selma Ergeç) poriadne zneistená. A je ochotná urobiť čokoľvek, aby predišla prípadnému ďalšiemu poblázneniu svojho manžela, veľkovezíra Ibrahima (Okan Yalabık) – dokonca mu i navrhnúť, aby dievčatko vzal k nim domov a vychovávali ho spolu s ich spoločnými deťmi. S tým však Ibrahim nesúhlasí! Rovnako, ako s prosbou Nigar, aby zveril ich dcérku, ktorej on sám dal nové meno Esma Nur (Najkrajšie svetlo sveta), do výchovy jej, hoci by sa preto neváhala dokonca i rozviesť s Rüstemom (Ozan Güven)!

Hoci v celej Osmanskej ríši niet problému či sporu, ktorý by nedokázal vyriešiť, pre čo si ho sám vládca tak veľmi váži, vo svojej vlastnej rodine si sudca Ebussuud Efendi (Tuncel Kurtiz), žiaľ, poriadky narobiť nevie! Jeho vlastný syn hanebne šliape po jeho dobrom mene a postavení, keď sa po večeroch omámený alkoholom zabáva v podnikoch ponúkajúcich spoločnosť cudzích žien, hoci doma ho plačúc čaká jeho vlastná...

Keď sa princ Mehmet po nekonečne dlhých hodinách modlenia jeho matky a krásnej sestry Mihrimah (Pelin Karahan) napokon preberie z dlhého bezvedomia, atentát naňho zrazu všetci uvidia v novom, pravo svetle! Podľa Mehmeta totiž útok nebol mierený proti nemu, ale proti jeho staršiemu bratovi Mustafovi. Keďže útočníka zazrel, chcel brata ochrániť – a len preto si šíp našiel jeho, a nie toho, komu bol pôvodne určený!

Na Matrakçıho (Fatih Al) úprimnú otázku, či si azda aj on neprial, aby jeho nemanželská dcérka vyrastala spolu s nevlastnými súrodencami pod jednou strechou, Ibrahim úprimne odpovie, že nie – že od prvej chvíle, ako sa dozvedel, že dievčatko žije, ju plánoval vychovávať inde. Pretože chcel, aby bola slobodná. To je totiž výsada, s ktorou sa ani ona, ani on sám, žiaľ, nenarodili. O svoje dve manželské deti takého obavy nemá, pretože tie slobodu dostali do vienka spolu s vysokým postavením v Osmanskej ríši.

Lúčenie tých, čo po nie práve najpríjemnejšej návšteve odchádzajú späť do Istanbulu, a tých, čo ostávajú v Manise, neprebieha práva najharmonickejšie... A to nielen preto, že hoci vládcu potešilo, že sa jeho synovia tak oddane milujú a chránia a že si nejdú po krku, kvôli Mustafovmu zlyhaniu, za ktoré považuje jeho lásku k Helene (Cemre Ebuzziya), je odmeraný a nevrlý. Keďže je dôrazne proti jeho svadbe s ňou, vydal v tomto smere i náležité príkazy, rovnako ako na potrestanie Heleninho bývalého snúbenca! Nemenej napäté je i nepríjemné a podpichovačné lúčenie Mahidevran a Hürrem, ktoré je plné skrytých hrozieb a narážok... Nuž a Hürrem nijako nepridá na dobrej nálade ani to, že si – našťastie zjavne ako jediná – všimne, že jej krásna dcéra sa kamsi vytratila nie preto, že si niekde niečo zabudla, ale preto, že sa bola lúčiť s Taşlıcalım Yahyom (Serkan Altunorak)!

Návrat do paláca Topkapi je pre väčšinu sultánovho sprievodu i pre vládcu samotného veľmi príjemný a upokojujúci. Teda, až na Hürrem, pochopiteľne... Tej totiž dokonale pokazí už i tak nie práve najlepšiu náladu stretnutie s nenávidenou Firuze (Cansu Dere), ktorá je rovnako chladne krásna, blahosklonne neúctivá - a najmä stále ešte živá -, ako keď odchádzali do Manisy. A to napriek jej absolútne jednoznačným inštrukciám, ktoré dala Rüstemovi...