167. díl

Nigar (Filiz Ahmet) puká srdce, keď sa musí rozlúčiť s milovanou dcérkou Esmou Nur... No aj keď musí opustiť Istanbul a odísť so svojím manželom Rüstemom (Ozan Güven), prisahá, že jedného dňa sa opäť stretnú – a potom ich už nik nikdy nerozdelí! Útechou, aj keď len veľmi chabou, jej je aspoň to, že Ibrahim (Okan Yalabık) sa o ich krásnu dcérku bude s láskou starať, aj keď tu ona nebude a že sa tiež postará o to, aby na ňu nikdy nezabudla. A tak, kým odíde, mu po toľkých rokoch – s vedomím, že sa zrejme vidia naposledy - znovu vyzná lásku. Nech už bude kdekoľvek a s kýmkoľvek, jej srdce vždy bude pri ňom...

Keď počas spoločnej večere Hürrem (Meryem Uzerli) s princeznami Şah (Deniz Çakır) a Hatice (Selma Ergeç) a s ich vernou spoločníčkou Gülfem (Selen Ozturk) príde reč na blížiaci sa súd veľkovezíra Ibrahima, Hatice razom prejde chuť na jedlo i spoločnosť, v ktorej večeria. Ešte viac ju rozhnevá, že jej sestra akoby si s Hürrem padla do nôty, takže ju zjavne do Istanbulu volala úplne zbytočne, iste jej nepomôže Hürrem zničiť... Netuší, že keď sa rozladene ospravedlní a nechá ich dovečerať osamote, Hürrem využije situáciu a oboznámi Şah s detailmi Ibrahimovej nevery s Nigar o jej následkami v podobe malej Esmy Nur!

Keď zjavne podráždený princ Mehmet (Gürbey İleri) zájde za svojou sestrou Mihrimah (Pelin Karahan) a pritlačí na ňu, aby mu povedala všetkom svojom zakázanom vzťahu s Taşlıcalım Yahyom (Serkan Altunorak), s ktorým ju nedávno videl, do kúta zahnaná Mihrimah mu podpásový úder šikovne vráti, keď reč zvrtne na jeho tehotnú konkubínu Nurbahar (İrem Helvacıoğlu) a znova ho dôrazne varuje, že ak sa pravda o jej stave prevalí, môže to vážne ohroziť jeho odchod do Sancaku alebo mu úplne zabrániť! A tak sa Mehmet, hoci s ťažkým srdcom, rozhodne, že jeho dieťa s Nurbahar sa nikdy nenarodí...

Do paláca v Manise sa po období nekonečného smútku konečne vráti trocha radosti, keď sa ukáže, že Ayşe, ďalšia z konkubín princa Mustafovu (Mehmet Günsur), je v požehnanom stave. Najviac zo všetkých sa teší jeho matka Mahidevran (Nur Fettahoğlu), ktorá to berie ako dobré znamenie od samotného Alaha. Jediný, kto o tejto šťastnej správe zatiaľ nevie, je Fatma (Gonca Sarıyıldız), ktorá sa po smrti svojho synčeka zrútila a temer vôbec nevychádza zo svojej komnaty.

Na súde s veľkovezírom Ibrahimom - súdia ho v zastúpení, namiesto neho stojí na strane žaloby Matrakçıho (Fatih Al) - a mužom, ktorého život požaduje ako satisfakciu za urážku, ktorú na jeho adresu vyslovil pred mešitou, sa v prestrojení objaví i sám vládca (Halit Ergenç). Po vypočutí oboch zainteresovaných strán ctihodný sudca Ebussuud Efendi (Tuncel Kurtiz) rozhodne o ušetrení biedneho života hriešnika a uloží mu za bezdôvodné osočenie váženého veľkovezíra Osmanskej ríše iný trest - sto rán palicou, päť rokov ťažkých galejí a následné uväznenie v pevnosti na ostrove Rodos!

Kým Ibrahim je s výsledkom maximálne spokojný, Hürrem soptí od hnevu. A tak sa rozhodne konať a dohodne si stretnutie s vezírom Ayasom (Fehmi Karaarslan), aby sa s ním dohodla na ďalšom postupe proti Ibrahimovi. Keď sa o niečo neskôr Hürrem a Ibrahim stretnú na chodbách paláca Topkapi, vymenia si, ako je to už medzi nimi akýmsi zaužívaným folklórom, zopár invektív. Je zvláštne, že predsa len existuje niečo, na čom sa títo dvaja predsa len zhodnú – a síce, že ak raz jeden či druhý raz odídu z paláca, bude to len v rubáši!

Keď si princ Mehmet rozmyslí svoje unáhlené rozhodnutie ohľadom potratu svojej tehotnej milenky a chce, aby si dieťa nechala, jeho sestra Mihrimah ho oklame a povie mu, že už je neskoro, že sa už o všetko postarala a Nurbahar už viac nenosí pod srdcom jeho potomka. V skutočnosti je práve na ceste za ňou, pretože zákrok sa má uskutočniť v komnate úbohej dievčiny, trasúcej sa od strachu a žiaľu ako osika, práve teraz.

Stane sa to, čoho sa Mahidevran obávala zo všetkého najviac. Keď sa Fatma dozvie, že je Ayşe tehotná, úplne sa pomätie! Dokonca sa pokúsi konkubínu následníka trónu zabiť, šialene pritom vykrikujúc, že to práve ona zabila jej synčeka! A tak Mahidevran, aby predišla podobným nebezpečným situáciám v budúcnosti, navrhne Mustafovi, aby Fatmu poslal preč z Manisy, do liečebne, ktorú pred rokmi založila nebohá Valide (Nebahat Çehre).

Kto hľadá, nájde... Táto zdanlivo jednoduchá veta v sebe skrýva hlbokú a neotrasiteľnú pravdu, kvôli ktorej sa už v histórii ľudstva rozpadlo nejedno priateľstvo, spečatil nejeden osud a z krku skotúľala nejedna hlava. Nuž a zdá sa, že to vyššie uvedené najbližšie postihne i trestuhodnou aroganciou a pýchou doslova pretekajúceho veľkovezíra Ibrahima. Vezír Ayas, ktorý na Hürremin príkaz pátral po akejkoľvek Ibrahimovej špinavosti či podlosti, ktorá by ho mohla raz a navždy pripraviť o vládcovu priazeň a podporu, totiž natrafil na niečo naozaj veľké. A ešte zahorúca, samozrejme taktiež na Hürremin príkaz, to zaniesol panovníkovi....